Jednou z najčastejších deformít u detí s mozgovou obrnou je pes equinus (deformita chodidla).So zmenou napätia svalov dochádza k zmene pozície chodidla. Pokiaľ je táto deformita trvalá, chodidlo nemožno položiť rovno na zem. Stáť vzpriamene so stabilnou oporou je preto často náročné. Vďaka fyzioterapii a ortotickým pomôckam je možné túto deformitu zvládať a kompenzovať. Je dokonca možné predchádzať skracovaniu svalov, šliach a väzov alebo ich postupne preťahovať. Pokiaľ sa však mäkké tkanivá skrátia, môže dôjsť k trvalému obmedzeniu rozsahu v kĺbe. Tento stav sa nazýva kontraktúra.

U detí s detskou mozgovou obrnou je evidencia poruchy chôdze, ktorej príkladom je „nožnicová chôdza“. Vyznačuje sa kontaktom kolien a stehien, prípadne skrížením nôh pri chôdzi v dôsledku zmeny svalového napätia adduktorov a abduktorov. Tie majú za následok zmenu pohybového prejavu a prípadné limitácie chôdze. Aby sa deti s takýmito obmedzeniami mohli pohybovať, musia pri vykročení vychýliť nohy do strany, čím spôsobia, že ich vzor chôdze bude trhaný a strnulý, čo je známe ako cirkumdukcia.

Ďalšou častou abnormalitou býva chôdza cez špičky. Je charakterizovaná chôdzou s pokrčenými kolennými a bedrovými kĺbmi, čo môže byť pre kĺby nadmerne zaťažujúce. Prikrčená chôdza môže tiež viesť k skráteniu svalov a neschopnosti narovnať kolená a bedrá, a to aj v ľahu.

Ortotické pomôcky a fyzioterapia môžu pomôcť podporiť kĺby a ich správnu polohu a zlepšiť tak chôdzu.

Deti i dospelí s DMO často pociťujú bolesť, najmä v chodidlách, kolenách a bedrách, ale aj v iných častiach tela, napríklad v chrbtici. Bolesť je väčšinou dôsledkom obmedzenej pohyblivosti alebo nesprávneho polohovania tela a vekom sa často zhoršuje.

U detí s detskou mozgovou obrnou sa môžu vyskytnúť aj kognitívne alebo zmyslové poruchy. Tie sa môžu prejavovať ako problémy s učením, poruchy správania alebo oneskorený vývoj reči a vyjadrovania. Deti môžu mať aj epilepsiu, čo je neurologická porucha, ktorá vedie k záchvatom sprevádzaným kŕčmi.

Najčastejšou formou mozgovej obrny je spastická DMO. Je charakterizovaná predovšetkým spastickou paralýzou, ktorá obmedzuje pohyb. V dôsledku toho je znížená pohybová aktivita a možné kontraktúry s deformitami.

Spastická diplegická mozgová obrna je spastická DMO, pri ktorej úplná spastická paralýza postihuje obe paže alebo obe dolné končatiny. U detí s mozgovou obrnou to obvykle znamená spastickú diplégiu oboch dolných končatín.

Forma dyskinetickej mozgovej obrny je odvodená od dyskinézy a je charakterizovaná mimovoľnými, nekontrolovanými pohybmi. Tieto pohybové poruchy môžu postihnúť rôzne oblasti tela.

Atetoidná mozgová obrna je odvodená od atetózy. Je podskupinou dyskinetickej DMO. U ľudí s atetoidnou DMO sa tiež vyskytujú mimovoľné pohyby; tie sú však obvykle pomalé a kŕčovité. Pokiaľ je človek s atetoidnou mozgovou obrnou v strese, môžu sa pohybové poruchy zhoršiť. Kontraktúry bývajú u tejto formy mozgovej obrny menej časté.

Ataxická mozgová obrna je odvodená od symptómov ataxie. Deti s ataxickou mozgovou obrnou majú problémy najmä s rovnováhou a koordináciou.

Fyzioterapia pri detskej mozgovej obrne sa zameriava na zlepšenie mobility a existujúceho rozsahu pohybov. Je prispôsobená individuálnym potrebám dieťaťa; fyzioterapeuti rodičov všeobecne učia, ako možno aktivitu a podporu pohybu integrovať do každodenného života. Predstavujú spôsoby, ako zvládať určité situácie alebo ako používať nevyhnutné pomôcky na podporu pohybu.

Napríklad na behanie a zlepšenie deformity pes equinus je často nevyhnutné používať individuálne ortopedické vložky. Postupom času je možné, že sa členok stane pohyblivejším a stoj jednoduchším. Súčasťou fyzioterapie sú aj presuny dieťaťa z postele alebo stoličky na invalidný vozík a späť. Rodičia sa tiež naučia špeciálne pohybové cvičenia, ktoré môžu spoločne s dieťaťom vykonávať doma.

Rozvoj aktivít u dieťaťa s mozgovou obrnou podporuje aj ergoterapia. Dôraz je kladený na podporu každodenných činností, ako sú jedenie, umývanie a obliekanie. Okrem toho ergoterapeuti uplatňujú holistický prístup pre podporu duševného a emocionálneho vývoja dieťaťa. To zahŕňa vnímanie alebo schopnosť venovať pozornosť a sústrediť sa.

Aby sa podporila a udržala funkcia kĺbov a celková pohyblivosť u osôb s mozgovou obrnou, predpisuje ortopéd vhodné ortopedické pomôcky. Tie môžu zlepšiť alebo zabrániť skráteniu svalov, väzov a šliach, rovnako ako nesprávnemu postaveniu. Ortopedické pomôcky majú pomôcť ich užívateľovi žiť aktívny a samostatný život.

Týmto spôsobom môže byť liečená napríklad nožnicová chôdza. Ortéza na abdukčný kĺb bedra (napríklad Ottobock Cosa Junior s pelotami na vnútornej strane stehien uľahčuje deťom s mozgovou obrnou stabilný sed alebo chôdzu. Peloty v nohaviciach fungujú ako dištančné vložky. Ortézu je možné tiež kombinovať s ďalšími pomôckami, ako napríklad s invalidným vozíkom alebo ortézou dolných končatín. V tomto prípade sa často jedná o niektorú dynamickú bércovú ortézu (napríklad Ottobock WalkOn Reaction Junior). Používa sa v prípade syndrómu padajúcej špičky. Existujú rôzne modely s rôznymi funkčnými vlastnosťami. Všetky modely podporujú fyziologickú chôdzu – aj pri rôznych rýchlostiach a záťaži. Ďalšou asistenčnou pomôckou je oblek Exopulse Mollii Suit, ktorý je navrhnutý na účinné uvoľnenie napätých, spastických svalov a zmiernenie súvisiacich bolestí. Možno ho použiť v kombinácii s fyzioterapiou, cvičením alebo fyzickou aktivitou.

V niektorých prípadoch spastickej mozgovej obrny je možné ako súčasť terapie aplikovať rôzne lieky (buď perorálne, alebo injekčne). Cieľom farmakoterapie je zmierniť spasticitu a bolesť. O tom, ktoré lieky sú vhodné a či sú vôbec potrebné, rozhodujú lekári na základe príznakov vášho dieťaťa a posúdenia, či sú splnené určité podmienky v rámci hodnotenia prínosu a rizika. Pretože každý prípad detskej mozgovej obrny je odlišný, rozhodnutie sa vykonáva individuálne.

Lekári sa snažia u detí s mozgovou obrnou čo najviac používať nechirurgické metódy liečby. V niektorých prípadoch však môže byť rozumné zvážiť chirurgické opatrenia. V závislosti na zákroku je možné zmierniť bolesť spôsobenú spasticitou a zlepšiť stoj a chôdzu. Pokiaľ sa vykonajú včas, môžu niektoré operácie pôsobiť preventívne a v určitých prípadoch je možné nimi predísť následkom spasticity. V niektorých prípadoch je chirurgický zákrok tiež možnosťou liečby už existujúcich malpozícií alebo zmien v kĺbe.